O Svidníku

O dva roky neskôr 24. júna 1941 sa slovenskí vojaci rýchlej brigády presúvali cez Svidník, keď s nemeckou armádou na zúčastnili pri prepadnutí ZSSR. Za zmienku stoji ešte jedna udalosť za Slovenského štátu, keď pri ceste z Medzilaboriec cez Stropkov, zavítal 6. augusta 1942 do Svidníka prezident Dr. Jozef Tiso. Svidníčania mu pripravili slávnostné privítanie.

V máji 1944 pozdĺž Duklianskeho priesmyku boli rozmiestnení slovenskí vojaci 1. východoslovenskej divízie, veliteľstvo jedného pluku bolo vo Svidníku. S týmito vojakmi sa počítalo, že otvoria zakarpatské priesmyky pred postupujúcou červenou armádou. Zámer stroskotal lebo Nemci slovenských vojakov odzbrojili.

Svidník značne postihli duklianske boje, ktoré sa prejavili po prelome nemeckej obrany na výšine Obšar v Nižnom Komárniku. Po tomto prelome 25. novembra 1944 jednotky čs. armádneho zboru postúpili k rieke Ondave ku Svidníku, kde zaujali obranné postavenie. Týmto sa pre našich vojakov skončili boje v karpatsko-duklianskej operácii.

Počas obranných bojov na Ondave začala sa v podduklianskom regióne a na východnom Slovensku mobilizácia do čs. armádneho zboru. Výcvik mobilizovaných vojakov prebiehal v okolitých dedinách svidníckeho okresu. Z hľadiska frontovej situácie 26. novembra 1944 Vyšný Svidník bol v rukách čs. armádneho zboru, Nižný Svidník ovládali nemeckí vojaci. Svidník ako celok bol oslobodený 19. januára 1945 sovietskymi vojskami 67. streleckého zboru gen. Šmygu a jednotkami čs. armádneho zboru gen. L. Svobodu. Po oslobodení Svidníka naši vojaci postupovali na západ cez územie Slovenska a ich bojová cesta končí v Prahe, kde sa 17. mája 1945 zúčastnili slávnostnej vojenskej prehliadky.

Autor: PaedDr. Jozef Rodák