O Svidníku

Pri terénnych prieskumoch pravekého osídlenia v Nízkych Beskydách sa pozornosť archeológov zameriava hlavne na vyhľadávanie nových lokalít a na zozbieranie čo najväčšieho množstva materiálu, ktorý by umožnil časové zaradenie jednotlivých nálezísk do celkového rámca kultúrneho vývoja. Postupne sa nám darí mapovať migračné prúdy a skúmať tak počiatky osídlenia v oblasti Ondavskej a Laboreckej vrchoviny.

Získané nálezy predovšetkým kamenných štiepaných nástrojov poukazujú na prítomnosť najstarších ľudských predkov na území tej - ktorej obce, čo jej súčasne dodáva historickú hĺbku  pri písaní kroník pred inými, ktorých počiatky osídlenia nesiahajú tak dávno do praveku.

Výskum tohto regiónu môže prispieť k riešeniu kľúčových archeologických otázok slovenského praveku, a preto je mu potrebné aj z hľadiska skúmania paleolitu venovať rovnakú pozornosť, aká sa doteraz venovala len mladším pravekým obdobiam.

Výsledkom systematických archeologických prieskumov v rokoch 1996–2010 sú pozoruhodné  nálezy kamenných štiepaných nástrojov zo staršej i strednej doby kamennej.

Najdlhší časový úsek histórie ľudstva (približne 2,5 milióna rokov)  predstavuje staršia doba kamenná (paleolit). Tá sa prelína s geologickým obdobím starých štvrtohôr (pleistocén), charakterizuje ich striedanie chladných dôb ľadových a teplejších dôb medziľadových. Pravekí ľudia sa živili predovšetkým zberom a lovom dnes už vyhynutej zveri, za ktorou putovali v chladných obdobiach smerom na juh, v teplých zase na sever. Migračné trasy predstavovali predovšetkým dobre schodné údolia Ondavy, Ladomírky a ich prítokov smerom na horské priesmyky a sedlá (Dukliansky priesmyk, sedlo Dujava, Kuchtovské  sedlo i iné).

Zo sídlisk na svahoch kopcov mohli lovci vďaka dobrému výhľadu kontrolovať pohyby stád  lovnej zveri (mamutov, sobov a iných) a mali tak dosť času na uplatnenie momentálne najúčinnejšej loveckej taktiky. Veľmi vhodným miestom na ich lov bol práve úzky kaňonovitý prechod popri Ondave (medzi Osy a Kaštielikom). Tam už na nich striehli „ľudskí predátori“ a čakali pripravené pasce. Mamuty zohrávali v živote paleolitických (hlavne tzv. gravettienskych) ľudí dôležitú úlohu. Človek sa s nimi mohol stretnúť takmer na každom kroku. Boli nielen vítaným zdrojom potravy, ale ich kosti sa používali pri výstavbe obydlí, aj ako palivo táborových ohňov. Kly poskytovali možnosť využitia pri výrobe zbraní, pričom lovci zvládali náročnú techniku ich narovnávania. Mamutovina sa používala aj ako surovina na výrobu hudobných a umeleckých predmetov, napr. drobných ľudských (známe venuše) i zvieracích plastík a ozdôb (náhrdelníky, náramky, prívesky a pod.). Mamutie kosti (lebky, lopatky, kly) boli súčasťou nám dnes už neznámych rituálnych obradov a tiež pri pochovávaní. Zhruba pred trinásťtisícpäťsto rokmi nastalo postupné otepľovanie klímy, čo zapríčinilo, že chladnomilné mamuty odtiahli z kontinentálnej Európy na sever. Na ostrovoch v arktickom Severnom mori žili zakrpatené formy mamutov ešte v období, keď už v Egypte stavali prvé pyramídy.

Zistenia archeologických terénnych prieskumov vypovedajú o kontinuálnom vývoji osídlenia podduklianskeho regiónu v období najstarších dejín ľudstva (od stredného paleolitu až po stredovek). Uvedené poznatky stavajú oblasť križovatiek významných pravekých trás dolinami Ondavy, Ladomírky a Kapišovky (s okolím Svidníka a Stropkova) do popredia archeologického výskumu na východnom Slovensku.

Prevažná väčšina lokalít a ojedinelých nálezov bola lokalizovaná  povrchovými systematickými prieskumami v rokoch 1996 – 2001. Tie sa realizovali v spolupráci s Katedrou všeobecných dejín FF PU v Prešove, Archeologickým ústavom SAV v Nitre a Instytutom Archeologii Jagellonskej Univerzity v Krakove a boli zamerané hlavne na oblasť Ondavskej vrchoviny. Nadväzovali na poľsko – slovenské prieskumy realizované od roku 1991. Na prospekciách sa podieľali aj archeológovia amatéri – Ján Hriž a Igor Kimák zo Svidníka. Výsledky archeologických prieskumov priniesli celý rad nových poznatkov nielen z obdobia paleolitu, ale i v širšom chronologickom merítku o rozsahu pravekého a stredovekého osídlenia, pričom preukázali jeho väčšiu intenzitu v regióne horného poriečia Ondavy.

    Zaradenie ojedinelých a malých súborov artefaktov bez zjavných typologicko - diagnostických znakov datujeme len rámcovo k jednotlivým pravekým obdobiam, prípadne archeologickým kultúram. Neskôr po doplnení ďalšími nálezmi budú aj  bližšie určené.

Významným poznatkom o najstaršom osídlení podduklianského regiónu je zistenie, že v okolí dnešnej Ladomírovej a Svidníka žili neandertálci v období stredného paleolitu  (okolo 60 000 – 40 000 rokov B.C.). Potvrdzujú to ojedinelé štiepané artefakty z pazúrika patriace do tzv. moustérienskej kultúry.

V bezprostrednom okolí Svidníka sa našli dva zvyšky klov a  až šesť zubov mamutov. Tie sa im počas života vymenili–narástli až šesť krát. Dva „molare“ boli dávnejšie objavené v koryte Ladomírky. Tri stoličky pred zničením zachránil z riečiska Ondavy v rokoch 2000-2001 archeologický nadšenec Igor Kimák (uložené  v MUK).

Ojedinelé zvyšky mamutích klov sa našli aj pri Mestisku a Hrabovčíku. Niektoré jedince sa zatúlali aj do odľahlejších údolí o čom svedčí „skamenený“ zub z Dobroslavy. Sú vystavené v stálej expozícii Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku.

V obci Potoky sa traduje, že pri kopaní základov pre miestnu drevenú cerkov  (postavenú v roku 1773) sa našla „lebka obra s okom uprostred čela“. Išlo pravdepodobne o lebku mamuta, ktorú obyvatelia z poverčivosti následne zničili. „Kostra mamuta“ bola vykopaná aj v Hrabovčíku koncom 19. storočia, jej zvyšky boli podľa všetkého odvezené do Národného múzea v Budapešti.

Značný je počet týchto náhodných nálezov hlavne z korýt riek, po prívalových dažďoch, tak tomu bolo aj tohto roku v júli. Podľa univerzitného  profesora J. K. Kozlowskeho z Instytutu Archeologii  JU  z Krakowa sú to pozostatky tzv. mamutích cintorínov v našom regióne.

Najstarším praobyvateľom boli známe aj bohaté žriedla minerálnych vôd. Vo flyšovom pásme sa nachádzajú studené uhličité a sírovodíkové vody. Najvýdatnejšie pramene sú v blízkosti nových zistených pravekých nálezísk a to v Šarišskom Štiavniku, Radome, Dubovej, Mikulášovej a inde.

Ďalšie nové poznatky o vývoji človeka a spôsobe jeho života v poslednej dobe ľadovej môžu priniesť archeologické výskumy, ktorých absencia je v tejto skúmanej oblasti evidentná.

Najnovšie prieskumy dokazujú, že doteraz bádateľmi podceňovaný horský terén bol rovnako osídlený, ako úrodné nížiny. V niektorých pravekých obdobiach intenzívnejšie v iných zas len sporadicky. Podotýkame, že prospekcie mali zisťovací charakter a nenárokujú si konečné zhodnotenie, ktoré môže priniesť iba systematický výskum najperspektívnejších lokalít.

        Bolo lokalizovaných viac ako 90 nových predhistorických nálezísk, z ktorých je 29 datovaných do staršej a strednej doby kamennej. Najpočetnejšie nálezy pochádzajú z mladopaleolitického obdobia, pomenej, ale o to vzácnejšie sa ich našlo z neskorého paleolitu a iba sporadicky sa získali stredopaleolitické a mezolitické štiepané kamenné nástroje.

         Náleziska sa koncentrujú prevažne na terasách riek Ondava, Ladomírka a ich prítokov Kapišovka, Chotčianka. Ďalej na podhorských chrbtoch, náhorných plošinách, svahoch a úpätiach kopcov. Zo strategického hľadiska kontroly migračných trás ľudí a lovnej zveri, to boli práve sútoky riek a ich prítokov.   

        Môžeme konštatovať, že tok rieky Ondava patril k hlavným migračným trasám v paleolite (staršej dobe kamennej) východného Slovenska. Ta spájala centrálne časti Európy s nadkarpatskými oblasťami. Dokladom toho sú aj početné nálezy mamutích kostených pozostatkov vo Svidníku a okolí.

Okresné sídlo Svidník sa rozprestiera na sútoku Ondavy a Ladomírky, ktorá sa do nej vlieva z ľavej strany, v nadmorskej výške okolo 230 m. V katastri mesta bolo zistených vyše desať predhistorických nálezísk.

Najstaršie stopy osídlenia pochádzajú zo staršej doby kamennej – stredný paleolit, ktoré boli objavené na úpätí svahu nad sútokom Ladomírky a jej pravostranným prítokom. Pred viac ako 40 000 rokmi sa tadiaľ potulovali neveľké skupiny pravekých ľudí. Na tom istom polykultúrnom nálezisku sa vyskytujú aj štiepané kamenné nástroje zo záveru paleolitu – kultúra Federmesser, Ahrensburgien (- 9. až – 7. tisícročie B.C.) a mladšej doby kamennej – stredný neolit ( 5 500 – 3 500 B. C.). Z tohto obdobia pochádza zlomok brúseného nástroja. Vyskytla sa i štiepaná industria, podložka, otĺkač, brúsik, masívne obrúsené kamene patriace najskôr do neolitu, eneolitu a mladších období praveku.

O osídlení v neskorom paleolite (11 000 – 8 200 B.C.) sa dozvedáme z nálezov na spomínanej lokalite Svidník a zo sporadických kamenných štiepaných nástrojov z dvoch lokalít pri Mestisku (świderiénska kultúra). Toto kratučké obdobie reprezentuje pokračovanie mladopaleolitickej tradície počas posledného chladnejšieho obdobia (štadiál Dryas 3), ktorým končí pleistocén. Charakteristickým znakom je zmenšovanie veľkosti nástrojov. Pevninový ľadovec sa stiahol do Škandinávie, tundra a lesotundra sa zmenili na zmiešané lesy s dnešnou faunou (jeleň, srnec, los, tur). Nová lovná zver vyžadovala dezintegráciu väčších loveckých skupín. Hustota osídlenia bola v tých časoch veľmi riedka.

V období takzvaného konečného paleolitu, keď sa značne oteplilo podnebie mladších štvrtohôr sa už v tejto oblasti pohybovali iba ojedinelé skupiny posledných lovcov – zberačov. Dôležitým sa stáva lov rýb a vtákov. Vo Svidníku sa našlo drobné jadro z pazúrika. Na nálezisku Breznica sa zistil výskyt nepočetnej drobnotvarej štiepanej industrie z mladšej fázy mezolitu (6 200 – 5 500 B.C.). V závere skúmaných období na výrobu nástrojov bol častejšie používaný kvalitný čierny obsidián (sopečné sklo) z oblasti Zemplínskych vrchov.

Autor: Mgr. Róbert Hriž