O Svidníku

Obdobie vojen

Svidník a okolitý región v severovýchodnej časti východného Slovenska je v novodobej histórii spätý s oboma svetovými vojnami.

Priebeh 1. sv. vojny vo Svidníku a jeho okolí.

1. novembra 1914 pred večerom došli maďarskí vojaci od Duklianskeho priesmyku do Svidníka a začali miestnych obyvateľov vyháňať z domovov s tým, že idú nešťastní Rusi a ich pobijú. Ľudia v panike narýchlo si vzali najnutnejšie veci a začali odchádzať smerom k Prešovu. Cestou spozorovali ako dedina horí, lebo ju zapálili maďarskí vojaci, aby sťažili postup Rusom. K drevenému mostu v smere na Mestisko cez Ondavu Maďari nanosili slamu, poliali ju petrolejom a most podpálili. Ľudia narýchlo museli utekať cez Ondavu a cesta smerujúca k Giraltovciam bola preplnená rakúsko-uhorskou armádou. Preto obyvateľstvo z dediny sa muselo zastaviť pri vtedajšom mlyne pod terajšou vinárňou. K zhromaždeným ľuďom potom do tábora prišli Rusi. Potom sa ruskí vojaci ľudí pýtali, kde sa nachádzajú Maďari a ti ich nasmerovali do lesa.

Tento stav postupu ruských vojakov netrval dlho, lebo 7. – 9. decembra 1914 ich vojsko odtiaľ ustúpilo. Hneď po tomto ústupe prišli maďarský vojaci a začali ľudí vyšetrovať, že kto ukazoval Rusom cestu, kde sa oni nachádzajú. Po tomto šetrení hneď nasledoval rozsudok a za toto konanie boli vo Svidníku obesení dvaja ľudia na telegrafických stĺpoch. V januári a vo februári 1915 začali Rusi novú ofenzívu, obsadili Svidník a ich vojská postúpili až po Šarišský Štiavnik. V ten čas sa obyvateľstvo odsťahovalo do Griraltoviec, kde Svidníčania zotrvali 4 mesiace.

Od februára do mája 1915 boli v okolí Svidníka ťažké boje a strašné útoky na bodáky. Najkrvavejšie boje boli na Kaštieliku, Makovici a Čiernej hore. Vrch na Kaštieliku nazvali Rusi vrchom smrti. V okolí Svidníka po bojoch sa nachádzali hromadné hroby, v ktorých bolo pochovaných 300 – 500 vojakov.

 Udalosti 2. sv. vojny vo Svidníku a okolí.

 1. septembra 1939 sa jednotky Hlinkovej gardy a slovenskej armády presúvali cez Svidník, keď sa s nemeckými vojskami zúčastnili prepadnutia Poľska. O dva roky neskôr 24. júna 1941 sa slovenskí vojaci rýchlej brigády presúvali cez Svidník, keď s nemeckou armádou na zúčastnili pri prepadnutí ZSSR. Za zmienku stoji ešte jedna udalosť za Slovenského štátu, keď pri ceste z Medzilaboriec cez Stropkov, zavítal 6. augusta 1942 do Svidníka prezident Dr. Jozef Tiso. Svidníčania mu pripravili slávnostné privítanie.

V máji 1944 pozdĺž Duklianskeho priesmyku boli rozmiestnení slovenskí vojaci 1. východoslovenskej divízie, veliteľstvo jedného pluku bolo vo Svidníku. S týmito vojakmi sa počítalo, že otvoria zakarpatské priesmyky pred postupujúcou červenou armádou. Zámer stroskotal lebo Nemci slovenských vojakov odzbrojili.

Svidník značne postihli duklianske boje, ktoré sa prejavili po prelome nemeckej obrany na výšine Obšar v Nižnom Komárniku. Po tomto prelome 25. novembra 1944 jednotky čs. armádneho zboru postúpili k rieke Ondave ku Svidníku, kde zaujali obranné postavenie. Týmto sa pre našich vojakov skončili boje v karpatsko-duklianskej operácii.

Počas obranných bojov na Ondave začala sa v podduklianskom regióne a na východnom Slovensku mobilizácia do čs. armádneho zboru. Výcvik mobilizovaných vojakov prebiehal v okolitých dedinách svidníckeho okresu. Z hľadiska frontovej situácie 26. novembra 1944 Vyšný Svidník bol v rukách čs. armádneho zboru, Nižný Svidník ovládali nemeckí vojaci. Svidník ako celok bol oslobodený 19. januára 1945 sovietskymi vojskami 67. streleckého zboru gen. Šmygu a jednotkami čs. armádneho zboru gen. L. Svobodu. Po oslobodení Svidníka naši vojaci postupovali na západ cez územie Slovenska a ich bojová cesta končí v Prahe, kde sa 17. mája 1945 zúčastnili slávnostnej vojenskej prehliadky.

Autor: PaedDr. Jozef Rodák

Naša aplikácia

mobilný turistický sprievodca pre Jarosław a Svidnik
Nasza witryna wykorzystuje pliki cookies, m.in. w celach statystycznych. Jeżeli nie chcesz, by były one zapisywane na Twoim dysku zmień ustawienia swojej przeglądarki. Więcej na ten temat...